Mesto spí

1.     Mesto spí už do tmy schúlené, za ním v biednej maštali v sene

        leží dieťa, dýcha dnes prvýkrát.

        Malý  púčik Lásky velikej, z devy klíči skromnej a čistej,

        chveje sa, veď víta Ho tma a chlad.

2.     Že k nám prišiel z lásky Boží Syn, nikto v kraji vtedy netušil

        a každý Ho len  za človeka mal.

        Všetky zámky tupo zapadli, všetky ľudské srdcia vychladli,

        vyhnaný u zvierat prvýkrát spal.

Ref:  Neboj sa, neplač,  Dieťatko! Zavri očká a spi sladko,

        hoc Ťa vyhnali, pevnú ochranu máš.

        Mamka pesničku zaspieva, Jozef rúčky poohrieva

        a ruka Otcova drží nad Tebou stráž.

3.     Od čias, čo prišla Tvoja Hviezda,

        žiari vždy – cez búrky, tmy, cez dážď

        nevládal jej plameň uhasiť čas.

        Ty si s nami, Ty si stále tu, každý deň, rok, hodinu, minútu,

        prichádzaš, klopeš, zrodiť sa chceš znova v nás.

4.     My však máme obsadené zas, miesta nemáme a chýba čas,

        nové zámky k starým prikladáme.

        Zas Ťa trápi od sŕdc našich chlad,

        neľúbime, jak Ty mal si rád,

        len chatrče pusté Ti nechávame.

Ref:  Vždy však spoznávame svoj klam

        a dnes prichádzaš znova k nám,

        odpusť, prosíme, nechceme už viac zrád.

        Veríme, Ty si Boží Syn, lásku nám dávaš, sám ňou si,

        Preto voláme: vďaka Ti tisíckrát!